cítim úctu k týmto dňom. trpezlivo dopadajú na zem listy. farby netušené. píšu si ešte ľudia pravé papierové listy? chýba mi tá vôňa papiera. raz som si kúpila atramantové pero. zdalo sa mi to starosvetské. inšpiroval ma dedkov kalamár. pero mám dodnes. ľahúčko sa ním písalo.
hmlistý večer a tak zapaľujem sviečku. pre tých, ktorí sú už vzdialení a pre tých, ktorí to potrebujú. smútok aj strach. v kontraste s nádhernou žltou, červenou a hnedou tam vonku, pod stromami. hlboko sa nadychujem, ak sú dni ťažké. ale jeseň ma fascinuje.
streda, 28. októbra 2009
nedeľa, 23. augusta 2009
tak vysoko
lesné chodníčky. lúky bez stromov, zato s kvetmi dofialova. nehorská horúčava. les nás privítal búrkou. hromy a blesky tak blízko. nebála som sa, iba chvíľočku. vôňa sa stala silnejšou a kráčali sme len pod kvapkami, ktoré posielali na zem stromy. pleso ostalo ukryté.
večer na balkóne s hviezdnou oblohou. nespočítateľné svetlá. a ihličnaté obrysy v tme takmer na dotyk. tichá noc a vzduch ostro príjemný. ráno s bielou kávou a tvojím úsmevom. tajomný hrad, nie však v karpatoch, biele gladioly v kaplnke. dokonalé. myslím na teba, j.
kaštieľ plný obrazov. emotívnych, silných a smutných, povznášajúcich. hlboké portréty s úplným odovzdaním. nádherná mladá žena, maľujúca, zrastená s prostredím a inšpirujúca ďalších umelcov. som zasiahnutá. mozaika doplnená anglickým parkom a plastikami.
nechce sa mi odísť. som nevesta hôr?
večer na balkóne s hviezdnou oblohou. nespočítateľné svetlá. a ihličnaté obrysy v tme takmer na dotyk. tichá noc a vzduch ostro príjemný. ráno s bielou kávou a tvojím úsmevom. tajomný hrad, nie však v karpatoch, biele gladioly v kaplnke. dokonalé. myslím na teba, j.
kaštieľ plný obrazov. emotívnych, silných a smutných, povznášajúcich. hlboké portréty s úplným odovzdaním. nádherná mladá žena, maľujúca, zrastená s prostredím a inšpirujúca ďalších umelcov. som zasiahnutá. mozaika doplnená anglickým parkom a plastikami.
nechce sa mi odísť. som nevesta hôr?
pondelok, 27. júla 2009
po-ma-ly
pomaly sa stávam tvojou ozvenou. nechávaš ma doznieť. úplne. bývam si tu samučká, prechádzam sa mestom. tiché slnko o mne vie. tie domy si ma vždy nájdu. dovedú ma k lepším myšlienkam. smútok sa vytráca, nahradil ho červenkastý rúž. a vanilková vôňa.
premýšľam menej, púšťam ťa do diaľok. tým skôr sa pre mňa vrátiš. jemné látky tvoria moje šaty, vietor má s nimi málo práce. včera dlhá košeľa, klobúk, dnes smotanový hodváb a saténové balerínky. sústrediť sa na čítanie. ťažká filozofia. odkladám na zajtra.
túžim po bielych pohovkách, bielom kresle, v rukách kniha. balkón s výhľadom na hory a vôňou levandule. tichý letný deň naplním písaním a uvarím ti večeru. budem privoniavať k rajčinám a paprikám, skôr než ich vôňu premôže syr. obyčajný deň. to chcem.
premýšľam menej, púšťam ťa do diaľok. tým skôr sa pre mňa vrátiš. jemné látky tvoria moje šaty, vietor má s nimi málo práce. včera dlhá košeľa, klobúk, dnes smotanový hodváb a saténové balerínky. sústrediť sa na čítanie. ťažká filozofia. odkladám na zajtra.
túžim po bielych pohovkách, bielom kresle, v rukách kniha. balkón s výhľadom na hory a vôňou levandule. tichý letný deň naplním písaním a uvarím ti večeru. budem privoniavať k rajčinám a paprikám, skôr než ich vôňu premôže syr. obyčajný deň. to chcem.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)